Rozhovor so súčasnými svedkami

"Nikdy viac je teraz" platí aj na Werner-von-Siemens-Gymnasium

Poznať fakty a čísla o národnosocialistickej minulosti Nemecka je jedna vec a samozrejme každodenná úloha mnohých učiteľov dejepisu v krajine. Urobiť toto obdobie zrozumiteľným pre žiakov, naplniť históriu životom, ľuďmi a tvárami, je úplne iná a ešte dôležitejšia výzva, pretože len toto uvedomenie im pomôže vyvodiť z histórie závery pre ich vlastné konanie v súčasnosti a budúcnosti.

V rámci každoročných projektových dní "Škola bez rasizmu" sa preto workshop deviateho ročníka Gymnázia Werner-von-Siemens pod vedením učiteľov dejepisu Jensa Lückeho a Ines Springerovej venoval zločinom národného socializmu spáchaným na vlastnom prahu v Gronau, Epe a susednom Holandsku.

V utorok bolo pre účastníkov seminára na programe mimoriadne stretnutie: Bert Woudstra, narodený v Enschede v roku 1932, ktorý ako Žid musel zažiť hrôzy národného socializmu v holandskom podzemí a podarilo sa mu prežiť, bol hosťom v triede a bol žiakom k dispozícii na veľmi osobnú a živú viac ako dvojhodinovú diskusiu. V katalógu otázok, ktoré si žiaci vopred pripravili, sa rozoberali témy od Woudstrovho bezstarostného detstva pred druhou svetovou vojnou až po jeho súčasný pohľad na stav sveta.

Rok 1940, keď národno-socialistické Nemecko obsadilo Holandsko a uskutočňovalo tam neľudskú politiku marginalizácie, prenasledovania a nakoniec aj vyvražďovania európskych Židov, bol pre vtedy osemročného chlapca začiatkom päťročnej odysey v úkryte, ktorú opísal s pôsobivými detailmi. Do roku 1945 sa skrýval celkovo v 12 rôznych úkrytoch, odlúčený od matky, len s knihou a plyšovým medveďom v batožine, často v strachu zo smrti, niekoľkokrát na pokraji prezradenia alebo odhalenia. Oslobodenie v apríli 1945 logicky opísal ako najšťastnejší okamih svojho života, ktorý však rýchlo zatienilo náhle uvedomenie si mnohých zavraždených príbuzných v krutej vyhladzovacej mašinérii Osvienčimu a ďalších koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Tvárou v tvár tejto hrôze na mladých ľudí a učiteľov zapôsobil najmä veľmi veselý a pozitívny postoj takmer 92-ročného starčeka. "Každé ráno sa na seba pozriem a poviem si: 'Ešte stále si tu'. To je veľké šťastie," komentoval otázku jedného zo žiakov, ako sa vyrovnáva s minulosťou. S úsmevom vyhovel požiadavke účastníkov seminára nahrať rozhovor a zachovať ho ako podcast, pretože "my súčasní svedkovia pomaly vymierame". Zachovanie histórie, napr. prostredníctvom tohto podcastového projektu, bolo jeho osobitným záujmom, povedal práve preto, že ho znepokojuje vývoj vo svete. Na záver však vyslovil nádej a apeloval na mladých ľudí: "99 % ľudí je dobrých. Zachovajte si v sebe to dobré." (Spr)

Bert Woudstra rozpráva účastníkom v triede o svojich skúsenostiach.